RODINNÉ ERBY

V prvej polovici 12. storočia došlo v západnej Európe k vzniku najprepracovanejšieho vizuálneho identifikačného systému, aký stredovek stvoril – heraldiky. Erby získali v priebehu krátkeho času obrovskú popularitu. Tá pretrvala aj po tom čo došlo k zásadným zmenám vo vojenstve a úpadku stredovekej rytierskej kultúry. Erby si našli svoje miesto a využitie aj v ďalších stáročiach. Najskôr ich používali jednotliví majitelia, z ktorých sa pomerne rýchlo rozšírilo ich používanie aj na blízkych príbuzných a celé rody. Súčasťou úplného šľachtického erbu sa stal v prvom rade štít. Naň sa dostala prilba, z ktorej po stranách splývali prikrývadlá, na prilbu točenica, alebo korunka. Z nej vyrastal plastický klenot. Neskôr pribudli aj ďalšie mimoštítové súčasti, ako nosiči erbu, strážcovia, stany, plášte, hodnostné korunky, rády, insígnie, a podobne. Okrem šľachticov začali už v stredoveku vlastné erby používať aj nešľachtici, najmä mešťania, resp. celé komunity (mestá, cechy). Nešľachtici často napodobovali šľachtické erby, od ktorých bývajú niekedy na nerozoznanie. Erby sa od svojho vzniku tešili obrovskej popularite. Stali takým kultúrnym a spoločenským fenoménom, že ich význam pretrval prakticky dodnes. Ani v 21. storočí si nevieme predstaviť, že by štát ako svoj identifikačný symbol nepoužíval erb (znak). A v našich podmienkach aj mesto či obec. Hoci v antike či ranom stredoveku existovali rôzne grafické systémy slúžiace k identifikácii osôb alebo skupín, žiaden z nich nedosiahol taký význam ako heraldika. Jedným z najdôležitejších rysov erbovej tvorby bola jej univerzálnosť. Napriek špecifikám v rôznych krajinách, boli pravidlá tvorby a používania erbov viac-menej jednotné. Pravidlá týkajúce sa používania farieb, kresby figúr a koncipovania erbov boli od počiatkov pomerne prísne. Aby vznikol kvalitný erb v duchu starobylých zásad, je potrebné, aby boli dôsledne rešpektované. Pri ich neznalosti hrozí, že vznikne „heraldický paškvil“, ktorý nemá so skutočným erbom veľa spoločného. Aj súčasná tvorba osobných (rodinných) erbov podlieha heraldickým pravidlám, ktoré platili v minulosti a nadväzuje na stáročné tradície. Rodinné erby, ktoré vznikajú v súčasnosti sú nositeľmi informácií o súčasníkoch a zároveň o predkoch. Na priestore malého heraldického artefaktu tak spájajú celé generácie a pripomínajú nám odkiaľ prichádzame, kto sme a kam smerujeme.