header.gif, 5,5kB
bgr_2.gif, 12kB

S. Ignatius de Loyola


Človek od nepamäti využíva symboly ako jednoduché a výstižné prostriedky na vyjadrenie určitej skutočnosti, vlastníctva, či ako prostriedok prezentácie a identifikácie. Jedným z nich je erb. Ten vznikol z praktických potrieb stredovekého človeka a svojou funkčnosťou, ale i príťažlivosťou si zachováva atraktivitu a význam dodnes.

Už pri vzniku prvých erbov v polovici 12. storočia to bola cirkev, ktorá ich prijala ako praktický prvok identifikácie jej predstaviteľov, ako i cirkevných inštitúcií. O tom, aký význam venovala a venuje Cirkev erbom, svedčí množstvo smerníc, noriem a nariadení, ktorými upravuje pravidlá ich tvorby a používania už takmer osem storočí.

I na Slovensku má používanie cirkevných erbov svoju dlhú tradíciu. Tie, ktoré vznikajú v súčasnosti sú tvorené podľa pravidiel, ktoré boli kodifikované pred mnohými stáročiami a nesú historický odkaz z minulosti. Nezriedka tieto erby vychádzajú práve z historických prameňov, pečatí, zaniknutých, ale i zachovaných patrocínií. Zároveň však novovytvorené erby vnášajú do heraldiky nóvum, ktoré súčasníkom, ale i budúcim používateľom, bude pripomínať posolstvo dnešných čias. Dobrý cirkevný erb je ukazovateľom kresťanských hodnôt a tradícií, z ktorých majiteľ, ale i ďalší užívatelia čerpajú povzbudenie a hlásajú ich. Tak sa erb nestane snobizmom a nezdravým anachronizmom, ale dôstojným reprezentantom spoločenstva, v ktorom existujeme, s ktorým sa stotožňujeme a ku ktorému sa hlásime.

peciatky
© Miroslav Glejtek, 2009 – 2016